úterý 6. února 2018

Trojdňový prechod Javorníkmi na bežkách

Takýto nejaký prechod som plánoval už dávno, no dostali sme sa k tomu až teraz... U nás v nížine po snehu ani pamiatky, ale vo štvrtok a piatok má na horách nasypať... Je utorok a ja vybavujem ubytovanie na našej trase a plánujem logistiku. A keďže som pod vianočný stromček dostal zľavovú kartu na České dráhy, budeme cestovať vlakom a tak môžeme aj piť 😋
Autom sa skoro ráno odvezieme do Hodonína, kde ho nechávame a ďalej pokračujeme vlakom cez Olomouc, Ostravu, Čadcu do Turzovky. Z Olomouca do Čadce sa dokonca vezieme Pendolínom, v ktorom mám možnosť sa viezť úplne prvý raz.
Cesta vlakom trvá asi 4 hodiny a cestou z okna vyhliadame sneh a obraz za oknami vlaku nás v tomto ohľade moc neteší. Až keď ideme malým pretopeným motoráčikom z Čadce do Turzovky, začína za oknami pribúdať aj snehu...


1.DEŇ


V Turzovke, čo je malé mestečko, sa stretávame s mojím bratom Braňom, ktorý za nami prišiel autom zo Žiliny a pôjde s nami len prvý deň, potom sa musí vrátiť.


Ani v Turzovke na uliciach, keď hľadáme nejakú reštauráciu kde sa naobedujeme, to nevyzerá so snehom nádejne a hovorím si, že asi budeme musieť dnes ísť aj nejakú dobu peši, než nasadíme bežky. Zhruba o 13:30 sme po obede a vyrážame za mesto do kopcov... 


Nakoniec bežky nasadíme hneď na lúkach za mestom, za dva-tri kilometre už sme v snehovom raji a zvesela si vykračujeme.


Trochu sa nám zatiahlo, čas je už vcelku pokročilý, no príliš nefúka a tak je fajn.


Dostávame sa na prvý dnešný vrchol s maličkou, no krásnou kamenno-drevenou rozhľadničkou Kamenité nad Turzovkou.


Po počiatočnom vyše hodinovom stúpaní začínajú zjazdíky 😊


Jedna spoločná fotka pokiaľ je dosť svetla a než nám Braník ufujazdí.

Je už vcelku neskoro a tak moc už nefotím, ale podotýkam, že táto časť trasy, od rozhľadne Kamenité po Semeteš, je nádherne zvlnená, stúpania sú väčšinou len krátke a každú chvíľu je nejaký fajný zjazdík, do toho jednostopý bežkosinglík, takže to krásne svižne odsýpa. RADOSŤ BEŽKOVAŤ 😉

Už za šera prechádzame úsekom okolo osady javorníckych chalúp, ktoré sú v obložení snehom nádherné a má to tu silné čaro.

Po cca 13 kilometroch posedíme v krčme v Semeteši, počkáme s Braňom, kým mu príde autobus a ďalej už pokračujeme sami...


2.DEŇ

Začíname za veľmi hustého a vytrvalého sneženia. Nikde nikto, teplota je okolo nuly a tak sa to nekĺže tak pekne ako včera.

Snežiacou zimnou krajinou míňame ďalšiu chalupovú osadu Gregušovci a pôsobí na nás prekrásnym dojmom.

Je už dávno po obede a už v kuse sneží pár hodín. Stromy sú obalené v bielom háve a ticho je všade navôkol...  Zimná nirvána.

Už neskoršie poobede sa dostávame na hlavný hrebeň Javorníkov, prestáva snežiť a sneh vystrieda silná hmla.

Tam niekde vzadu sa tajomne skrýva najvyšší vrchol pohoria Veľký Javorník s výškou 1071m a dreveným krížom.

Máme správny smer a už sa veľmi tešíme do chaty, tepla a že si sadneme a najeme sa. Dnes to je veľmi náročné.

Hmla ešte zosilnela, ochladilo sa a tu už aj fúka vetrisko.

Po cca 25 kilometroch sme došli do nášho dnešného cieľa - horského hotela Portáš! 

A hoci už máme dávno zjedené a sme spokojno-unavení, okrem oroseného piva je orosený aj objektív fotoaparátu 😊

Izbička je malá, ale prenáramne útulná, prakticky zariadená a je v nej všetko, čo potrebujeme. VEĽMI PEKNÉ UBYTOVANIE!

No a v takom pohodlíčku netrvá dlho a niektoré osôbky zachvilku už aj odfukujú do periny 😊 Dneska zaslúžene!


3.DEŇ

Ako bolo večer zatiahnuté a hmla, ráno nás víta pravý opak! Za oknami biela krása a slnečné lúče...

Okolo 8:30 s radosťou vykračujeme od Portáša a mierime na Kohútku.

Za Kohútkou pokračujeme pozdĺž česko-slovenskej hranice a počasie je LUXUSNÉ!

Všetko je tak krásne čisto biele a v kontraste s modrou oblohou sa až tají dych.

Do Papajského sedla je to od Kohútky VEĽKÝ PRĎÁK! A tak bežky nesieme a dole si dávame slnečnú pauzu.

Kačka a náš vercajk 😊

Začína stúpanie na Makytu...  aj tu si bežky nesieme.

Výhľad na hrebeň Javorníkov, kade sme dnes išli. Vyzerá to dobre, keď sa človek obhliadne takto späť.

Chvíľka zastavenia v lese, tichu a svetle...

Prekvapuje nás, že na Makytu sa po prvotnom radikálnom stupáku dá väčšina trasy vybežkovať.

Slnko svieti, vzduch je čistý, všetko prikryté bielou perinou... zimná krása!

Tak sme sa na Makytu vydrápali. Pre predstavu, z Portáša nám to sem trvalo cca 3,5 hod. Najvyšší bod dnešnej trasy.

A keďže sme boli dnes najvyššie, tak teraz to dole pofičí pekne vedľa jehličí 😊

Pomaly sa blížime k poslednej fáze nášho trojdňového výletu a naplno si užívame slnečného a bezveterného dňa.

Ako sa blížime k Púlčínu, lesy často striedajú lúky.

Míňajú sa posledné zásoby rumu 😋

Navečer sa nám krásne vyfarbujú slnečné lúče a trochu nám začína prituhovať.

Posledný záber z pomyselného konca našej zimnej cesty, sme pár sto metrov od Pulčína, kde sa nachádzajú známe Pulčínské skály a máme velikánsku radosť, že nám podmienky umožnili došlapať až sem.



Následne sme na bežkách dojeli až na vlakové nádražie v Horní Lideči, po celkove asi 65 km si dali zaslúžené pivo 😋 a večeru v miestnej hospode, naskočili do vlaku a už za tmy sa nechali odviezť späť do Hodonína k autu.


Celková naša trasa je tuná:




Vladin + Kačka 2018













Žádné komentáře:

Okomentovat